Považovaná za jednu z najchutnejších fíg na svete. Už v roku 1692 ju popísal kráľovský záhradník J. B. de la Quintinie a stala sa obľúbenou odrodou francúzskeho dvora Ľudovíta XIV. Plody majú tmavú šupku, sýtočervenú dužinu a koncentrovanú chuť s tónmi lesného ovocia, ktorú pestovatelia prirovnávajú k archívnemu červenému vínu. Strom rastie nižšie a kompaktne, nové drevo rýchlo vyzrieva, a preto dobre znáša mráz. Plody nepraskajú ani v daždi.

Dobré vedieť: jesenné plody nenechávajte na strome prezrieť, šupka by zhrubla a plody by začali schnúť. Zberajte ich, keď sú mäkké, ale stále šťavnaté. Aby jesenná úroda dozrela, potrebuje strom v septembri a októbri plné slnko.

Moderná odroda zo šľachtiteľského programu Kalifornskej univerzity (Riverside), uvedená v roku 1975. Plody majú svetlozelenú až žltú šupku a jemnú medovú dužinu. Charakteristické je uzavreté oko plodu: počas dažďov sa dovnútra nedostane vlhkosť ani drobný hmyz, dužina nezačne kvasiť a plody sú odolné voči praskaniu. Strom rastie vzpriamene do výšky 3 – 4 m, dá sa ľahko udržiavať rezom a odrezky zakoreňujú veľmi ľahko. V horúcich dňoch môžu plody schnúť priamo na strome, preto sa hodia aj na sušenie.

Dobré vedieť: mladé stromčeky potrebujú v prvých rokoch po výsadbe do voľnej pôdy zimnú ochranu.

Veľkoplodá odroda, ktorá sa v 18. storočí rozšírila v Anglicku a potom v celej Európe, pretože spoľahlivo dozrieva aj v chladnejšom podnebí. Letné plody (breba) vážia 100 – 120 g, majú hruškovitý tvar a veľmi šťavnatú, medovo sladkú dužinu s jemnými tónmi bobuľového ovocia. Hlboko vykrajované listy dávajú stromu vzhľad okrasného javora. Rastie nižšie a do šírky (výška 2,5 – 3 m, šírka až 3,5 m).

Dobré vedieť: v našich podmienkach je najistejšia letná úroda, jesenná potrebuje dlhé a horúce leto. Výborne sa hodí do kvetináča: na zimu ju po opadaní listov prenesiete do bezmrazovej pivnice alebo garáže.

Francúzska odroda s dlhou tradíciou, ktorú odborná literatúra popisuje už v 19. storočí. Letné plody (60 – 85 g) majú jahodovo ružovú až červenú dužinu s medovou sladkosťou. Jesenné plody sú menšie, no majú nezvyčajne pevnú šupku, vďaka ktorej dobre znášajú zber aj prepravu. Strom je silný a rozložitý (3 – 4 m), vytvorí hustú zelenú clonu a dobre reaguje na jarný rez.

Dobré vedieť: zrelosť poznáte podľa toho, že krček plodu zmäkne, plod sa na stopke ohne nadol a po odtrhnutí z neho už nevyteká biela mliečna šťava.

Jedna z najspoľahlivejších odrôd pre stredoeurópske podnebie. Rodí iba raz ročne (letnú úrodu netvorí), ale hlavná úroda dozrieva už od začiatku augusta, takže plody stihnú dozrieť pred prvými mrazmi aj v chladnejších polohách. Malé okrúhle plody (35 – 45 g) majú tmavofialovú šupku s voskovým povlakom a hustú džemovú dužinu s tónmi černíc a ríbezlí. Patrí k najmrazuvzdornejším odrodám a po zimných výkyvoch rýchlo regeneruje.

Dobré vedieť: strom je bujný (3,5 – 4 m), preto mu dajte dostatok miesta a presvetľujte ho jarným rezom.

Historická odroda, ktorú podľa tradície pestovali v kráľovských záhradách vo Versailles. Letné plody sú veľké (100 – 120 g), s krémovo ružovou šupkou so zlatohnedým pruhovaním a jasnočervenou dužinou sladkej, sviežej chuti. Dozrievajú od začiatku augusta. Jesenná úroda býva početnejšia, plody sú menšie (70 – 80 g) a chuťovo koncentrované. Strom rastie vzpriamene (2,5 – 4 m).

Dobré vedieť: aby strom zbytočne nerástol do výšky, v júni zaštipujte mladé zelené výhony. Koruna sa rozkonári a strom viac energie venuje plodom.

Stará francúzska odroda s najväčšími letnými plodmi z tejto ponuky: pretiahnuté plody vážia 120 – 180 g a po dozretí na slnku majú jemný banánový podtón. Dužina je svetločervená, šťavnatá a medovo sladká. Plody dobre znášajú vlhkosť, nepraskajú ani nehnijú ani počas dlhšieho daždivého obdobia. Hlavná úroda dozrieva od polovice augusta do septembra, v teplých rokoch a južných polohách až do októbra. Dospelé stromy znášajú mráz do −17 °C.

Dobré vedieť: bujný a rozložitý strom dobre reaguje na letný rez. Ak v júni skrátite nové zelené prírastky na štvrtý až piaty list, spomalíte rast dreva a urýchlite dozrievanie jesennej úrody.

Jedna z najstarších francúzskych odrôd, ktorú prvýkrát popísal pomológ Merlet v roku 1667. Letná úroda dozrieva už začiatkom júla, plody (85 – 100 g) majú zlatožltú šupku a veľmi jemnú, mimoriadne sladkú dužinu. Zrelosť prezradí kvapka hustého sirupu na oku plodu. Jesenné plody (70 – 80 g) sú vynikajúce na sušenie. Strom je kompaktný (2 – 3 m) a do rodivosti spravidla vstupuje už v 2. až 3. roku po výsadbe.

Dobré vedieť: šupka je veľmi jemná a pri nadbytku vody môže praskať. Plody sa zle prepravujú, najlepšie sú čerstvé priamo zo stromu.

Odroda z ostrova Hvar s obrovskými plodmi: letné vážia 120 – 150 g, jesenné 100 – 120 g. Dužina je sýtočervená, hustá a sladká, pri dokonalej zrelosti z oka vyteká kvapka sladkého „medu“. Najcennejšia je odolnosť voči vlhkosti: plody nepraskajú ani nehnijú, keď pred zberom prší. Strom je nižší a málo rozvetvený, s veľkými hlboko vykrajovanými listami, a hodí sa do kvetináča aj do malej záhrady.

Dobré vedieť: v chladnejších oblastiach letné plody pri výkyvoch teplôt opadávajú. Odstráňte ich, keď majú veľkosť hrášku: jesenná úroda tak dozrie o 1 až 3 týždne skôr. Nadbytočné nové výhony vylamujte.

Francúzska odroda s chráneným označením pôvodu „Figue de Solliès“ (AOP), cenená pre komplexnú chuť. Plody v tvare kvapky majú tmavofialovú až čiernu šupku s voskovým povlakom a červenú dužinu podobnú jahodovému džemu. Podľa pravidiel AOP musia dosahovať aspoň 14 °Brix. Chuť pripomína jahody, melón a rebarboru s kvetinovými tónmi. Rodí iba raz ročne, v našich podmienkach od septembra do októbra, je samoopelivá a do rodivosti vstupuje už 1 až 2 roky po výsadbe.

Dobré vedieť: potrebuje chránené teplé stanovisko a aspoň 8 hodín priameho slnka denne. V chladnejších oblastiach ju pestujte v nádobe so zimovaním v chlade alebo v skleníku. Zrelé plody sú veľmi mäkké, preto ich skonzumujte čerstvé hneď po zbere. Žlté škvrny na listoch mladých rastlín (neškodný vírus mozaiky figovníka) po zakorenení zvyčajne zmiznú a kvalitu plodov neovplyvňujú.

Mierka: 0 až −20 °C. Skutočná odolnosť závisí od polohy, priebehu zimy a zimnej ochrany.