Rod Diospyros – kompletný sprievodca ebenovníkmi a kaki
Od trpasličích bobúľ z Mlyňan po moderné hybridy
Kompletný pomologický, cytogenetický a senzorický sprievodca rodom Diospyros – ebenovník rajčiakový, virgínsky, datľový a ich medzidruhové hybridy
V historických spisoch a pomologickej literatúre nesú plody ebenovníkov vznešené pomenovanie „potrava bohov“. Tento prívlastok dobre vystihuje ich vysokú nutričnú hodnotu, množstvo bioaktívnych látok a lahodnú chuť, ktorú si ľudia cenia už storočia. Väčšina konzumentov si pod týmto ovocím predstaví len veľký, žiarivo oranžový plod ebenovníka rajčiakového (Diospyros kaki), ktorý poznáme z pultov obchodov.
Botanický svet rodu Diospyros je však oveľa pestrejší a plný kontrastov – od drobných bobúľ s hmotnosťou sotva štyri gramy, ktoré sú doslova preplnené semenami, až po veľkoplodé kultivary, ktorých plody môžu presiahnuť pol kilogramu a dužina v nich tvorí okolo 95 % hmotnosti.
≈ 400 druhov v rode Diospyros |
x = 15 základné chromozómové číslo |
100,85 g priemerný plod D. kaki |
95 % dužiny v plodoch hybridov |
Rod Diospyros v skratke
Rod Diospyros patrí do rozsiahlej čeľade ebenovitých (Ebenaceae), zaradenej do radu Ericales. Celá čeľaď zahŕňa 7 rodov a približne 768 druhov stromov a kríkov, pričom samotný rod Diospyros má okolo 400 druhov. Najväčšia druhová rozmanitosť sa sústreďuje v tropických dažďových pralesoch Malajzie, Indie, tropickej Afriky a Ameriky, odkiaľ ebenovníky zasahujú do subtropických a teplejších oblastí mierneho pásma.
Mnohé druhy sú vo svete známe mimoriadne tvrdým a ťažkým ebenovým drevom, z ktorého sa vyrába luxusný nábytok či hlavy golfových palíc. Pre pestovanie ovocia a škôlkarskú prax je však rozhodujúca len úzka skupina opadavých a subtropických druhov.
V podmienkach mierneho pásma majú zásadný praktický význam tri druhy: ázijský ebenovník rajčiakový (D. kaki), severoamerický ebenovník virgínsky (D. virginiana) a kaukazsko-ázijský ebenovník datľový (D. lotus). Túto trojicu dopĺňa veľmi perspektívna skupina medzidruhových hybridov (D. virginiana × D. kaki), ktorá spája pestovateľské svety Východu a Západu. Vďaka morfometrickým a senzorickým výskumom plodov zo Slovenska (vrátane unikátnej populácie v Arboréte Mlyňany) a z ukrajinského Užhorodu, doplneným o svetové genetické štúdie, môžeme jednotlivé druhy porovnať do najmenších detailov.
Taxonomické a cytogenetické pozadie
iAko sa správne volá kaki?
V odbornej literatúre sa často stretávame s názvom Diospyros kaki L. f. (podľa Carla Linného mladšieho z roku 1781). Z prísne taxonomického hľadiska ide však o neskorší homonym voči publikácii Carla Petera Thunberga z roku 1780, a preto sa za platné botanické meno považuje Diospyros kaki Thunb.
Pohľad do bunkového jadra ebenovníkov odhaľuje kľúč k ich evolúcii, veľkosti plodov aj krížiteľnosti. Základné chromozómové číslo celého rodu je x = 15. Na tomto základe sa v prírode a v kultúre vyvinula celá škála ploidie, teda rôzneho počtu sád chromozómov:
Popri druhoch s presne zmapovaným počtom chromozómov poznáme aj tropickú čiernu sapotu (Diospyros digyna Jacq.) z Mexika a Strednej Ameriky, introdukovanú aj na Filipíny a do Indonézie. Jej počet chromozómov v prehľadoch nie je uvedený. Plody majú zelenú šupku a v zrelosti mäkkú, čokoládovo čiernu dužinu, ktorá sa konzumuje čerstvá s prídavkom citrónovej alebo pomarančovej šťavy. S ľudovým názvom čínske kaki sa v literatúre spomína aj druh D. sintenisii.
1. Ebenovník rajčiakový (Diospyros kaki): kráľ svetovej produkcie
Ebenovník rajčiakový (orientálne, čínske či japonské kaki, v Číne „shizi“) je vo svetovom obchode a ovocinárstve absolútnou jednotkou. Pochádza z Číny, severovýchodnej Indie a severnej Indočíny. V Číne sa pestuje viac ako 2 000 rokov, v 7. storočí sa dostal do Japonska a v 14. storočí do Kórey. V 19. storočí sa rozšíril do Kalifornie a južnej Európy. Čína dnes tvorí približne 75 % svetovej produkcie; medzi ďalších kľúčových producentov patria Južná Kórea, Japonsko, Brazília, Taliansko, Izrael, Austrália, Nový Zéland, USA a India. V Číne sa počas storočí vyselektovalo viac ako 900 kultivarov, v Japonsku, kde je kaki piatym najkonzumovanejším ovocím, ich je pravdepodobne vyše 1 000 a v Kórei zozbieral Cho (1964) 180 domácich kultivarov.
Strom má veľké, tuhé, opadavé listy. D. kaki je v zásade dvojdomý druh – stromy tvoria buď samčie, alebo samičie kvety. Väčšina hospodársky významných odrôd však tvorí len samičie kvety (vyrastajú jednotlivo a majú zakrpatené tyčinky bez peľu). Iné odrody sú jednodomé a tvoria samičie aj menšie samčie kvety v súkvetiach po 3 až 8 (napr. 'Hanagosho'), prípadne samičie, samčie aj obojpohlavné kvety (napr. 'Kubogataobishi' a 'Meotogaki').
Plody sú veľké bobule veľmi pestrého tvaru. Z boku môžu byť úzko eliptické, eliptické (napr. 'Saijo'), kruhové ('Aizumishirazu'), sploštené ('Fuyu', 'Izu', 'Jiro'), priečne široko podlhovasté ('Hiratanenashi'), vajcovité ('Atago') až veľmi široko vajcovité ('Hanagosho'). V priečnom reze sú kruhové ('Fuyu'), nepravidelne zaoblené ('Nishimurawase') alebo typicky štvorcové ('Jiro', 'Hiratanenashi'). Šupka je tenká, hladká, často s voskovým povlakom; nezrelá je zelená, po dozretí žltá, žltooranžová, oranžová, červená až červenohnedá a pri raritnej odrode 'Kurogaki' až tmavopurpurová.
Výsledky merania plodov
V morfometrickom porovnaní štyroch taxónov rodu Diospyros (Grygorieva et al., 2011), v ktorom sa hodnotilo 10 genotypov D. kaki zo Slovenska a Užhorodu, dosiahol tento druh štatisticky preukazne najvyššie hodnoty vo všetkých veľkostných znakoch:
| Znak (D. kaki) | Priemer | Rozpätie | Variačný koeficient |
|---|---|---|---|
| Hmotnosť plodu | 100,85 g | 10,70 – 165,44 g | 43,66 % |
| Výška plodu | 47,88 mm | 25,10 – 60,98 mm | 20,89 % |
| Šírka (priemer) plodu | 54,50 mm | 22,21 – 68,38 mm | 25,34 % |
| Hmotnosť semien v plode | 3,76 g | 0,66 – 7,43 g | 43,59 % |
| Hmotnosť kalicha | 1,69 g | 0,31 – 2,97 g | 43,90 % |
| Podiel dužiny / semien / kalicha | 94 % / 4 % / 2 % | – | – |
← Tabuľku posuňte prstom do strán →
V dužine sa vytvára najviac 8 oválne podlhovastých, sploštených semien škoricovej, hnedej až hnedočiernej farby, mnohé odrody však plodia bez semien. Literatúra (Pospíšil a Hrachová, 1990) uvádza celkové rozpätie hmotnosti plodov tohto druhu 90 až 600 g, najčastejšie 120 – 180 g; indické štúdie uvádzajú 50 – 300 g. Veľkoplodá odroda 'Midia' dosahuje až 0,75 libry, teda asi 340 g.
Čo obsahuje dužina
Dužina obsahuje veľa sacharózy, glukózy a fruktózy (s malým množstvom sorbitolu a inozitolu), ďalej kyselinu jablčnú a citrónovú, vitamíny C a A a vlákninu. Je tiež zdrojom biologicky aktívnych látok – triterpenoidov, diospyrínu, fenolových zlúčenín, flavónových glykozidov, flavonoidov, karotenoidov a tanínov.
Trpké a netrpké odrody: skupiny PCNA, PVNA, PCA a PVA
Podľa toho, či plody pri zbere obsahujú rozpustné taníny (spôsobujú trpkosť) a ako na to vplýva opelenie, sa kultivary delia do štyroch skupín:
| Skupina | Čo to znamená | Príklady odrôd |
|---|---|---|
| PCNA | netrpké bez ohľadu na opelenie | 'Fuyu', 'Jiro', 'Izu', 'Suruga' |
| PVNA | netrpké len po opelení (plody so semenami) | 'Nishimurawase', 'Chocolate', 'Zenjimaru' |
| PCA | trpké bez ohľadu na opelenie, jedia sa až po zmäknutí alebo odstránení trpkosti | 'Hachiya', 'Saijo', 'Triumph', 'Giombo', 'Great Wall', 'Sheng', 'Tanenashi', 'Eureka' |
| PVA | trpké; po opelení ubudne trpkosti len v okolí semien | 'Hiratanenashi', 'Tonewase', 'Aizumishirazu' |
← Tabuľku posuňte prstom do strán →
Odroda 'Triumph' sa po chemickom odstránení trpkosti predáva pod obchodnými názvami „Sharon Fruit“ alebo „Kórejské mango“.
2. Ebenovník virgínsky (Diospyros virginiana): severoamerický pilier odolnosti
Ebenovník virgínsky (americké kaki, common persimmon) je pôvodný severoamerický druh. Jeho prirodzený areál pokrýva východ a juhovýchod USA – na západe siaha po Texas, Oklahomu a Kansas, na východe od Nového Anglicka po Floridu. Hoci rastie divo, pôvodní obyvatelia Ameriky ho od praveku pestovali a využívali pre výživné ovocie aj kvalitné drevo.
V domovine dorastá ako strom s krátkym štíhlym kmeňom a rozložitými, často previsnutými konármi do výšky 30 až 80 stôp (asi 9 až 24 m). Rekordérom je pôvodný materský strom odrody 'Owens' v Indiane, považovaný za najväčší domáci ebenovník v USA: má výšku asi 26 m, šírku koruny asi 18 m a obvod kmeňa takmer 4 m. Listy sú celistvé, podlhovasté a opadavé. V lete kvitne voňavými dvojdomými kvetmi – na tvorbu semien sú potrebné samčie aj samičie rastliny. Samičie kvety vyrastajú jednotlivo, samčie majú 16 tyčiniek usporiadaných v pároch. Opeľuje ich hmyz aj vietor a strom zvyčajne začína rodiť okolo šiesteho roku.
Druh tvorí v Severnej Amerike dve chromozómové rasy: tetraploidnú (2n = 60) v južných Apalačských vrchoch a hexaploidnú (2n = 90) severne a západne od nej; v štáte Kentucky sa obe rasy prekrývajú. Vo východných a južných štátoch USA sa pre miestnu spotrebu pestujú viaceré pomenované odrody, ktoré vznikli ako náhodné semenáče – napríklad 'Early Golden', 'Ruby', 'Miller', 'Goldener' (náhodný semenáč z Olney v Illinois s jemnou dužinou, ktorého zrelé plody sa samy oddeľujú od kalicha) či bezsemenný 'Owens' so sploštenými plodmi, ktoré dozrievajú od konca septembra do začiatku novembra.
Plody sú guľovité, sploštené alebo podlhovasté dužinaté bobule žltej, oranžovej, hnedej, niekedy až čiernej farby, so štvorlistým kalichom pri báze. Maisenhelder (1971) uvádza ich priemer v rozsahu 10 až 50 mm. Nezrelé plody majú pre vysoký obsah tanínov extrémne zvieravú chuť. Trpkosť zmizne a plody zosladnú až po premrznutí alebo po úplnom zmäknutí (tzv. bletting).
Výsledky merania plodov
Pri hodnotení 4 genotypov D. virginiana (Grygorieva et al., 2011) sa zistili tieto hodnoty (podľa Tabuľky 1 práce):
| Znak (D. virginiana) | Priemer | Rozpätie | Variačný koeficient |
|---|---|---|---|
| Hmotnosť plodu* | 60,91 g | 26,60 – 105,90 g | 40,38 % |
| Výška plodu* | 40,68 mm | 27,18 – 61,19 mm | 23,20 % |
| Šírka plodu* | 47,48 mm | 38,37 – 59,39 mm | 12,51 % |
| Hmotnosť semien v plode | 2,79 g | 0,02 – 7,48 g | 77,71 % |
| Hmotnosť kalicha | 0,95 g | 0,51 – 1,85 g | 37,10 % |
| Podiel dužiny / semien / kalicha | 85 % / 13 % / 2 % | – | – |
← Tabuľku posuňte prstom do strán → | * pozri poznámku k údajom v časti o hybridoch
V plodoch sa bežne vytvára 4 až 8 hnedých podlhovastých semien, ktoré zaberajú výraznú časť plodu. Plody sa jedia čerstvé, sušené alebo sa z nich pečú koláče s otrubami.
Veľký význam má D. virginiana ako mrazuvzdorný podpník pre D. kaki (napr. pri čínskej odrode 'Great Wall'). Stromy na ňom rastú bujnejšie než na semenáčoch D. kaki a štepence niektorých odrôd začínajú rodiť neskôr.
!Choroby a škodcovia v Severnej Amerike
Špecifickým rizikom je hubové vädnutie, ktoré spôsobuje Cephalosporium diospyri; môže ho prenášať chrobák Oncideres cingulata, ktorý ohrýza letorasty. Ďalším škodcom je motýľ Sannina uroceriformis Walker (persimmon clearwing borer), pre ktorého je D. virginiana jediným známym hostiteľom – jeho larvy napádajú korene a kmeň podpníka.
3. Medzidruhové hybridy (D. virginiana × D. kaki): šľachtiteľský triumf pre mierne pásmo
Snaha spojiť vysokú mrazuvzdornosť ebenovníka virgínskeho s veľkými plodmi a ušľachtilou chuťou ebenovníka rajčiakového viedla k vzniku medzidruhových krížencov D. virginiana L. × D. kaki L. f. Najznámejšie a v praxi najrozšírenejšie sú odrody 'Rossiyanka' a 'Nikitskaya Bordovaya', vyšľachtené v Nikitskej botanickej záhrade.
Veľkosť ich plodov sa mení podľa oblasti pestovania a skúmaných genotypov:
| Odroda | Zdroj | Hmotnosť plodu | Výška | Priemer |
|---|---|---|---|---|
| 'Rossiyanka' | Pasenkov (1970) | 47,0 – 60,0 g | 31,8 – 33,0 mm | 47,2 – 48,0 mm |
| 'Rossiyanka' | Grygorieva et al. (2009a), Ukrajina | 43,9 – 69,3 g | 33,1 – 40,43 mm | 42,9 – 53,6 mm |
| 'Nikitskaya Bordovaya' | Pasenkov (1970) | 34,7 – 105,0 g | 30,0 – 41,9 mm | 44,0 – 65,0 mm |
| 'Nikitskaya Bordovaya' | Grygorieva et al. (2009a), Ukrajina | 61,3 – 97,7 g | 36,6 – 47,2 mm | 48,4 – 69,7 mm |
← Tabuľku posuňte prstom do strán →
V spoločnom hodnotení 2 genotypov hybridov a D. virginiana (Grygorieva et al., 2011) autori nezistili medzi ebenovníkom virgínskym a hybridmi štatisticky významné rozdiely v sledovaných znakoch. Tabuľka 1 uvádza pre vzorku hybridov (n = 30) tieto hodnoty:
| Znak (hybridy) | Priemer | Rozpätie | Variačný koeficient |
|---|---|---|---|
| Hmotnosť plodu* | 21,07 g | 13,34 – 30,27 g | 19,63 % |
| Výška plodu* | 28,06 mm | 22,84 – 32,93 mm | 10,39 % |
| Šírka plodu* | 33,14 mm | 26,19 – 37,27 mm | 7,76 % |
| Hmotnosť semien v plode | 2,08 g | 0,16 – 4,80 g | 72,18 % |
| Hmotnosť kalicha | 0,30 g | 0,21 – 0,45 g | 21,83 % |
← Tabuľku posuňte prstom do strán →
!* Poznámka k údajom
V práci Grygorieva et al. (2011) sa tabuľka a text nezhodujú. Tabuľka 1 priraďuje hybridom priemernú hmotnosť plodu 21,07 g (výška 28,06 mm, šírka 33,14 mm) a ebenovníku virgínskemu 60,91 g (40,68 mm, 47,48 mm). Sprievodný text a abstrakt to uvádzajú naopak.
Ak z nameraných hmotností semien prepočítame ich podiel v plode, výsledky lepšie sedia s textom: 2,08 g semien tvorí z plodu s hmotnosťou 60,91 g asi 3 % (presne ako sa uvádza pri hybridoch) a 2,79 g semien z plodu s hmotnosťou 21,07 g asi 13 % (ako pri ebenovníku virgínskom). Na plody okolo 60 g u hybridov poukazujú aj merania odrôd 'Rossiyanka' a 'Nikitskaya Bordovaya' z Ukrajiny.
V čom hybridy prekonávajú oboch rodičov
Kde medzidruhové hybridy jednoznačne vynikajú a prekonávajú dokonca oboch rodičov, je vnútorná stavba plodu a podiel jedlej časti:
Medzidruhové hybridy majú najvyšší podiel jedlej dužiny spomedzi všetkých hodnotených taxónov rodu Diospyros – až 95 % hmotnosti plodu. Semená tvoria v priemere len 3 %, kalich 2 % a v plode je v priemere iba 1,7 semena.
Hybridy zároveň tvoria vôbec najmenší počet semien zo všetkých porovnávaných taxónov, čo ich robí veľmi príjemnými na priamu konzumáciu.
4. Ebenovník datľový (Diospyros lotus): kaukazsko-ázijský trpaslík a kráľ podpníkov
Ebenovník datľový (D. lotus L.) je pôvodný diploidný druh (2n = 30) rozšírený vo východnej, strednej a západnej Ázii. Na Slovensku rastie veľmi cenná, aklimatizovaná populácia dospelých semenáčov tohto druhu v Arboréte Mlyňany, ktorá sa stala predmetom podrobného morfometrického a senzorického štúdia.
D. lotus je úplným protipólom veľkoplodého D. kaki – vo všetkých sledovaných znakoch plodu má štatisticky preukazne najnižšie hodnoty. Plody majú rôzny tvar, od podlhovastého a oválneho po guľovitý a sploštený. Ich farba prechádza od žltohnedej cez červenohnedú až po tmavohnedú a čiernomodrastú s výrazným oinovatením.
| Znak (D. lotus, 5 genotypov, n = 235) | Priemer | Rozpätie | Variačný koeficient |
|---|---|---|---|
| Hmotnosť plodu | 4,37 g | 1,20 – 7,20 g | 5,73 % |
| Výška plodu | 17,58 mm | 9,66 – 24,91 mm | 1,84 % |
| Šírka plodu | 17,58 mm | 6,88 – 28,75 mm | 2,03 % |
| Počet semien v plode | 4,5 | 1 – 8 | – |
| Hmotnosť semien v plode | 1,11 g | 0,14 – 2,50 g | 22,38 % |
| Hmotnosť kalicha | 0,19 g | 0,07 – 0,50 g | 89,65 % |
| Podiel dužiny / semien / kalicha | 70 % / 26 % / 4 % | – | – |
← Tabuľku posuňte prstom do strán →
V predchádzajúcom širšom štúdiu populácie v Arboréte Mlyňany (Grygorieva et al., 2009b) mali plody priemernú hmotnosť 3,97 g (rozpätie 0,80 – 8,10 g), výšku 9,62 – 22,07 mm a priemer 10,21 – 23,06 mm. Napriek miniatúrnym rozmerom má D. lotus najviac semien spomedzi všetkých porovnávaných druhov – na priečnom reze vidno 1 až 8 husto usporiadaných semien, ktoré vypĺňajú takmer celý vnútorný priestor bobule. Vysoká semennosť výrazne znižuje podiel jedlej časti.
iKľúčový podpník pre kaki
V oblastiach pôvodu sa plody D. lotus jedia čerstvé alebo sušené, v modernom ovocinárstve je však tento druh predovšetkým podpníkom. Aj medzinárodná metodika UPOV na skúšanie odrôd ebenovníka predpisuje dodávať skúšané rastliny ako jednoročné štepence práve na podpníku D. lotus L. alebo D. kaki L. Semenáče D. lotus sa odporúčajú pre bujný rast (stromy na nich sú väčšie ako na vlastných koreňoch D. kaki) a dobrú zlučiteľnosť s väčšinou odrôd D. kaki.
!Na čo si dať pozor
Niektoré línie semenáčov D. lotus sú pri vrúbľovaní nezlučiteľné s odrodou 'Fuyu'. Ďalším škôlkarským špecifikom je dlhý kolový koreň s malým množstvom jemných koreňov, ktorý sa pri vyberaní zo škôlky ľahko láme – rastliny sa preto po presádzaní horšie ujímajú.
Porovnanie všetkých štyroch taxónov
Z pohľadu pestovateľa je najdôležitejšie, koľko z plodu sa dá skutočne zjesť. Podiel dužiny na celkovej hmotnosti plodu (Grygorieva et al., 2011):
| Medzidruhové hybridy | 95 % |
| Ebenovník rajčiakový (D. kaki) | 94 % |
| Ebenovník virgínsky (D. virginiana) | 85 % |
| Ebenovník datľový (D. lotus) | 70 % |
Hodnoty sú vztiahnuté k 100 % celkovej hmotnosti plodu.
← Posuňte prstom do strán →
| Taxón | Ploidia | Priem. hmotnosť plodu | Dužina | Semená | Počet semien |
|---|---|---|---|---|---|
| D. kaki | väčšinou 2n = 90 (niektoré 135) | 100,85 g | 94 % | 4 % | najviac 8 (priemer neuvedený) |
| D. virginiana | 2n = 60 alebo 90 | 60,91 g* | 85 % | 13 % | bežne 4 – 8 |
| Hybridy | neuvedená | 21,07 g* | 95 % | 3 % | 1,7 |
| D. lotus | 2n = 30 | 4,37 g | 70 % | 26 % | 4,5 |
← Tabuľku posuňte prstom do strán → | * hodnoty podľa Tabuľky 1; text práce ich uvádza naopak (pozri poznámku k údajom)
Na čo sa ktorý ebenovník hodí
| Plody na priamu konzumáciu: ebenovník rajčiakový (najväčšie plody, široký sortiment vrátane netrpkých odrôd PCNA) a medzidruhové hybridy (najviac dužiny, najmenej semien, spájajú mrazuvzdornosť s ušľachtilou chuťou). | |
| Plody až po premrznutí alebo zmäknutí: ebenovník virgínsky – menšie, semennejšie plody, no druh je zároveň mrazuvzdorným podpníkom pre kaki. | |
| Predovšetkým podpník: ebenovník datľový – drobné plody plné semien, no bujný rast a dobrá zlučiteľnosť s väčšinou odrôd kaki. |
|
Ebenovníky do vašej záhrady Lákajú vás sladké plody kaki aj na Slovensku? Pozrite si ponuku ebenovníkov v našom eshope a vyberte si druh alebo odrodu, ktorá sa najlepšie hodí do vašich podmienok. Pozrieť ponuku → |
Pridajte sa k ovocinárom Vymieňajte si skúsenosti s pestovaním, pýtajte sa na odrody a zdieľajte úrodu v našej facebookovej skupine plnej nadšených ovocinárov, diskutujte s odborníkmi a získajte prístup k článkom ako prví. Vstúpiť do skupiny → |